Kategória: Harry&Ginny a Väzeň z Azkabanu

               Harry s Ginny po tom, ako odišli z pracovne profesora Dumbledora, zašli do jednej z prázdnych učební, aby spolu prebrali to, čo sa práve stalo. Hoci teraz bol hrad už takmer celý prázdny, pretože školský rok skončil a oni budú už len čakať na odchod domov. Domov k Weasleyovcom. K nemu domov. Pretože so Siriusom domov mať nebude. Zatresol dvere…

               „Tak vrav,“ vyzvala ho Hermiona netrpezlivo.                „Na druhej strane jazera niekto bol, ten niekto vyčaril Patronusa a odohnal dementorov. Ten niekto, respektíve boli to dvaja ľudia, nás zachránili,“ prezradil a pozrel na dievčatá. Pokým Ginny mala zvraštené obočie a uvažovala, Hermiona sa len usmiala.                „Nikto tam nebol. Snape nikoho nevidel, povedal by to Dumbledorovi,“ protirečila….

               Harry sa prebral v nemocničnom krídle. To si uvedomil. Uvedomoval si aj to, že počuje tlmený rozhovor z chodby, ktorému ale nemohol rozumieť. Bol malátny a ospalý a bolo mu v posteli dobre. Ibaže potom sa ho zmocnil nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku. Niečo sa nepodarilo, respektíve sa niečo poriadne zmrvilo.                Otvoril oči, videl rozmazane a natiahol…

               „V prvom rade ho odčarujem,“ navrhol Remus a namieril na Snapa.                „Zbláznil si sa?“ zastavil ho Sirius. „Konečne je aspoň trocha sympatický, keď drží hubu.“                „Dohodnime sa, Sirius, že zachováme všetci pokoj,“ nepozdávalo sa Remusovi. Sirius nervózne pochodoval po miestnosti. Keď zdvihol Harry prútiky, prezieravo mu Ronov nedal.                „Skončila som na Rokforte,“…

               Harry mal pocit, že sa mu nič nedarí. Nedokázal u Lupina vyčariť Patrona. Nedokázali s jeho pomocou vypátrať Pettigrewa. Nedokázal sa sústrediť na učenie na skúšky, ktoré už mali začať. A aby toho nebolo málo, prišla im sova od Hagrida s oznamom, že Hrdozobcove odvolanie stanovili na posledný deň skúšok a majú priviesť aj kata.                „Ty sa hlavne…

               „Výnimočne nevinný… to je aký?“ zubil sa ďalej. Ginny skúmavo pozerala na Harryho.               „Minulý rok sme si navzájom zachránili životy,“ prezradil Harry. „A stali sme sa dobrými kamarátmi,“ povedal vážne. Nechcel Siriusovi povedať všetko. Hoci nepochyboval, že by to udržal v tajnosti. Napriek tomu to bolo niečo, čo si s Ginny chceli nechať pre seba, pokiaľ…

               „Pusti ju!“ výstražne skríkol a spravil rýchle kroky k nim.               „Neublížim ani jej a ani tebe, pokiaľ sa budeš správať pokojne, dobre?“ Ginny sa snažila vyšmyknúť, ale držal ju pevne.               „Na to ti kašlem, Black! Okamžite ju pusti, lebo…“               „Ale no tak, prestaň. Štadión je začarovaný a ja sa chcem len porozprávať. Chcem ti niečo vysvetliť. A nepustím ju,…

               Hermione sa, samozrejme, ten nápad vôbec nepáčil. Nepáčil sa jej už vtedy, keď jej ho prezrádzali vo vlaku a teraz sa jej nepáčil ešte viac. Boli však v presile a ona nedokázala spraviť nič.               Obaja sa skryli pod plášťom a kontrolujúc mapu sa náhlili do severnej časti. Overili si, že Filch, pani Norrisová a tiež Zloduch sú mimo ich…

               „No do paroma,“ vyhŕkol Ron fascinovane sa dívajúc, ako Harry takmer až s posvätnou úctivosťou vyberá metlu zo škatule.               „Ronald Weasley, dávaj si pozor na jazyk!“ upozornila ho matka.               „Kto mi ho mohol poslať?“ šepol Harry obzerajúc si metlu. Už aj Ginny bola na nohách, aby podišla bližšie.               „To je to, čo ma trápi, Harry,“…

               Harry sedel zamračene v kupé vlaku na ceste domov. Po tom, čo sa včera vyspovedal Ginny na čistinke, sa vrátil do hradu a bez večere za sebou zatiahol baldachýn na posteli. Keď prišiel Ron, tak sa tváril, že spí. Dnes len zabrblal pozdrav a po rýchlych raňajkách sa chystali na vlak.               Stále nad tým musel premýšľať, nad…