Kategória: Harry Potter a Zlatá zlatá strela II. – Tajomstvá Rokfortu

               „Takže toto je tma,“ zamyslene skonštatoval Dumbledorov portrét a díval sa na sklenenú fľaštičku ležiacu uprostred stola. Samozrejme bol v priebehu predchádzajúcich dní informovaný o úmrtiach a už stihol vyjadriť sústrasť  Harrymu aj Severusovi. Moriónu sa nikto nechytal holými rukami. Pre istotu. A ani Harry nemal v úmysle zaoberať sa odpornou tmou viac, ako bolo nevyhnutné. „Uložíte ju tu, do trezoru…

               Obrovský čierny drak zamával mohutnými krídlami a zniesol sa k zemi. Tam bol dôvod všetkých jeho problémov. Kľačal na zemi, prútik držal dvoma rukami a mieril naňho. Musí ho zničiť, spáliť. Vychrlil ohromnú dávku ohňa smerom na pôvodcu ich skazy.               Nemohol tušiť, že v tej istej chvíli padla Hermiona pod nohy smrťožrútov a Draco sa hodil na ňu, aby…

               „Harry, počujete ma?“               Niekto doňho strkal, síce jemne ale i tak nástojčivo. Pamätal si tmu a ničotu. Teraz si však uvedomoval nejasné svetlo, ktoré badal spoza privretých viečok. Otvoril oči. Uvedomoval si, čo sa stalo predtým než omdlel. Teraz vyzeralo všetko v poriadku. Akoby sa nič nestalo. Cítil sa, vedel o sebe a vnímal.               „Profesor.“ Bol to Flitwick, ktorý…

               „Kde to sme, pán profesor?“ zvedavo sa spýtal Harry, keď sa premiestnili. Krajina nevyzerala byť ničím výnimočná. Obyčajný les a pred nimi čistina. Ani stromy či rastliny mu nepripadali ničím odlišné, ako to bolo na ostrove Fénixov. A nech pozeral akokoľvek pozorne kam až dovidel, nevidel nič, čo by mu naznačovalo, že by to malo byť…

               Sirius v to ráno vypil škľabiac sa všehodžús a zmenil sa na Billa. Severus mu strčil do rúk zásobu, ktorá by mala vystačiť na dvanásť hodín. Uvaril elixíru pre istotu viac. A tak mohol ísť Sirius v Billovej podobe do banky, sadnúť si na jeho miesto a tváriť sa, že pracuje. Bill mu povedal, že na jeho stole je…

               Postavili sa do stredu. O pár okamihov vzduch preťali zúrivo vysielané lúče. Aj keď už o sebe mohli tvrdiť, že sú priatelia, nič si nemienili darovať. A nemienili to ani zbytočne naťahovať. Keď jeden z nich musí zvíťaziť, tak nech sa tak stane čo najrýchlejšie. Preč s dobrými spôsobmi, preč s gentlemanstvom.               Na tribúnach sa najviac ozývalo povzbudzovanie adresované…

               „Tma, ktorá by mohla byť silnejšia ako svetlo,“ zamyslene zopakovala Luna. „A mala údajne patriť Bystrohlavovej,“ pozerala niekde na múr za ich chrbtami. Ani jeden z nej nespúšťal netrpezlivý pohľad plný očakávania. Dokonca aj Neville na ňu uprene hľadel, aj keď stále nechápal.               „Luna?“ opatrne ju oslovila Hermiona po niekoľkominútovom tichu. Zdalo sa, že ich…

               „Aha,“ zahundral Severus a študoval pergamen, ktorý mu strčila Hermiona do rúk. Potom zdvihol pohľad a všetkých štyroch ním prebodol.  Vlastne len Draca a Hermionu, svojmu synovcovi a jeho priateľke venoval len nevyhnutnú pozornosť. „Niekto vás snáď ponúkol, aby ste si sadli?“ vrčaním okomentoval ich svojvoľné usadenie sa na gauč.               „To sú len formality,“ Harry prevrátil oči.               „To…

               Stačilo len pár minút a všetci, ktorí sa nachádzali vo vzduchu a nemali nič, čím by sa kryli, boli do nitky premočení. Aj keď Ginny všetkým chrabromilským hráčom začarovala habity tak, aby necítili ich hmotnosť po nasiaknutí vodou, žiadne kúzlo, ktorým by si dokázali udržať počas celého zápasu stabilnú teplotu, ani jeden z nich nepoznal. Takže boli…

               „Ani ste nemuseli vravieť, že je to od Brunhildy,“ usmiala sa na nich Luna.               „Dobre, tak nám povedz, ako si na to prišla?“ žiadala Hermiona vysvetlenie. Draco na ňu pozorne hľadel a Neville civel na hádanku.               „Úplne jednoducho,“ mykla plecami. „Už takmer dva roky po niečom pátrate a nám neuniklo, že ide o Rokfort, o Zakladateľov. A keď mi…